Pani Zem

15. února 2013 v 22:50 | Catherine Alpha |  Básne

Pani Zem


Nech našej Pani Zemi kvety kvitnú,
už keď ráno prvé lúče svitnú.
Nech sa všetci rozplývajú nad krásou jej lesov
bez biedy, chorôb a búrok plných bleskov.

Nech lúka žiari všetkými stranami
maľovaná miliónmi maliarmi
pre našu Pani Zem,
ktorú veľmi chcem
udržiavať krásnu a čistú.

Nech ľudia uynávajú jej vážnosť, zmysel a krásu,
lebo práve ona znamená pre nás spásu.
Nech je ozdoboz celého vesmíru,
pre ostatných okolo znakom mieru.
To všetko naša Pani Zem.

Vaša Catherine Alpha :*
 

Ruža

15. února 2013 v 21:26 | Catherine Alpha |  Básne

Ruža


Čo je to láska?
Je to kvet, ruža.
Len semienko medzi nami
spája ženu i muža.

Je to sen,
ktorý svitu sa bojí.
Pričom rany života
nikdy nezahojí.

Je to duša,
ktorá sa bojí porazená byť
čiernou smrťou,
ale nikdy nenaučí sa žiť.

Tá dlhá cesta
bola príliš osamelá
a tá noc
bola príliš bdelá.

A ty si myslíš,
že láska len dáva.
Bojovala za nás,
no teraz sa vzdáva.

Tak si spomeň,
keď na zimu je pohľad,
keď vládne mráz
a zlomiť sa nedá ľad.

Hlboko pod snehom,
kde život ostane,
iba zo semienka
ruža sa stane.

Vaša Catherine Alpha :*

Len teba

15. února 2013 v 21:08 | Catherine Alpha |  Básne

Len teba


Daj mi znamenie,
ak na mňa myslíš.
Ukonči to trápenie,
skôr než to zistíš.

Daj mi jeden dôvod,
prečo to len tak vzdať.
Skôr než zistíš pôvod.
Prečo ťa nemôžem mať?

Predala som veľký kus
svojho čierneho srdca.
Teraz ho potrebujem späť.
Pomôž mi predsa.

Nie je nič viac.
Viem, ako to bolo.
Počujem ozvenu.
Pozri sa okolo.

Tak kto som ja?
Vieš ma len ťažiť?
Kto sa hneď vzdá
a kto sa bude snažiť?

Tak daj mi to.
Ja chcem len teba.
Pochop to.
Viac už netreba.

Vaša Catherine Alpha :*
 


Realita podľa nás

9. února 2013 v 20:52 | Catherine Alpha |  Úvahy
Definícia reality je skutočnosť, reálne existujúci jav. No realita nemusí nevyhnutne predstavovať len to, čo je naozaj faktom - to, čo bolo vyhlásené ako fakt na základe iných faktov...

Realita znamená možnosti. Tvrdila by som, že realita je nami ovplivniteľná, lenže to by nebolo celkom správne tvrdenie. Realita je nami tvorená! Len sa skúste zamyslieť. Realita, teda skutočnosť, je to, čo my reálnym urobíme. Realita sa stále rozvíja a my nikdy nemôžeme vedieť, čo bude realitou v budúcnosti. Pred 1000 rokmi si ľudia boli istí, že lietať je nemožné, že je to iba nereálna predstava. No neskôr prišli lietadlá a vyvrátili tento "fakt" tak, akoby ani faktom nikdy nebol.

Aj keď pod pojmom "realita" si môžeme toho veľa predstavovať. No ja v tomto momente myslím na reálne veci ako na veci, ktoré my považujeme za reálne. Reálny je fakt, že cestovať rýchlosťou svetla je nemožné, ale ktovie? Ako sa hovorí "Nič nie je nemožné!", pričom je známe, že slová nemožný a nereálny sú synonymá. Je možné (a ja pevne dúfam, že sa to stane), že v ďalekej budúcnosti bude naozaj možnosť cestovať rýchlosťou svetla.

S realitou je spojených veľa citátov, pretože pojem realita vyvoláva v nás veľa otázok. Čo to vlastne realita je? Otázka, na ktorú možno niekedy bude odpoveď, no (ako som už spomenula) pre nás zatiaľ realita predstavuje iba "reálne existujúci jav". Lenže ja verím, že realita nie je iba to. Verím, že realita je niečo, čo sa nás týka oveľa viac ako si niektorí ľudia dokážu pripustiť. Verím, že realita je taká, akú si ju my urobíme a je len na nás či to bude príjemná záležitosť alebo nie.

Vaša Catherine Alpha

Kapor... mini príbeh

26. ledna 2013 v 18:31 | Catherine Alpha |  Tvorím
Ráno som za zobudila po dlhom neprerušovanom spánku. Z okna sa na mňa mračilo sychravé počasie. Slnko vystriedali mraky a slnečné lúče boli nahradené silným vetrom.

V dnešný deň nás čakal výlet na Zemplínsku šíravu. Kiežby som tam nemusela ísť. Momentálne som si nič iné nepriala viac. Zase tá rodinná idylka skrývajúca faloš, kde sa všetci musia tváriť šťastne.

Sedím v motorovom člne a myslím, že za celý môj život som si nikdy viac nepriala pevnú pôdu pod nohami. A tým nepoukazujem iba na strach z vody. Nemám ani trocha nálady na predstieranú radosť. Jediný spôsob ako sa uchrániť pre nudou bolo asi iba počítanie rýb skákajúcich vo vode.

"Prvá, druhá, tretia, štvrtá...," počítam v duchu, keď zrazu vyskočil krásny veľký kapor. Na slnku by sa jeho šupiny iste leskli, no teraz na oblohe vládli mrákavy. Bol naozaj veľký, až príliš. Mala som čudný pocit, že sa na mňa pozrel. Asi začínam blázniť. V jeho očiach bolo vidieť smútok. Iste ho trápi dnešný svet. Veď koho by to netrápilo? Predstieraný smiech, faloš, ľudia, ktorí sa navzájom neznášajú, no sami už nevedia prečo... to sme dopadli. Niekedy mám pocit, že sem nepatrím. Že som sa narodila do zlého storočia. V poslednom čase stále častejšie. Keby som aj s tým kaprom mohla odísť niekam ďaleko... do minulosti.

Výlet už síce dávno skončil, no kapra si stále pamätám. Tie jeho šupiny, plutvy, oči... a pohľad. Ktovie či sme ho práve my nejedli na Vianoce.


Bonjour, hádam sa Vám príbeh ľúbil. Môj malý výtvor na slovenčine.

Vaša Catherine Alpha :*

Kam dál