Kapor... mini príbeh

26. ledna 2013 v 18:31 | Catherine Alpha |  Tvorím
Ráno som za zobudila po dlhom neprerušovanom spánku. Z okna sa na mňa mračilo sychravé počasie. Slnko vystriedali mraky a slnečné lúče boli nahradené silným vetrom.

V dnešný deň nás čakal výlet na Zemplínsku šíravu. Kiežby som tam nemusela ísť. Momentálne som si nič iné nepriala viac. Zase tá rodinná idylka skrývajúca faloš, kde sa všetci musia tváriť šťastne.

Sedím v motorovom člne a myslím, že za celý môj život som si nikdy viac nepriala pevnú pôdu pod nohami. A tým nepoukazujem iba na strach z vody. Nemám ani trocha nálady na predstieranú radosť. Jediný spôsob ako sa uchrániť pre nudou bolo asi iba počítanie rýb skákajúcich vo vode.

"Prvá, druhá, tretia, štvrtá...," počítam v duchu, keď zrazu vyskočil krásny veľký kapor. Na slnku by sa jeho šupiny iste leskli, no teraz na oblohe vládli mrákavy. Bol naozaj veľký, až príliš. Mala som čudný pocit, že sa na mňa pozrel. Asi začínam blázniť. V jeho očiach bolo vidieť smútok. Iste ho trápi dnešný svet. Veď koho by to netrápilo? Predstieraný smiech, faloš, ľudia, ktorí sa navzájom neznášajú, no sami už nevedia prečo... to sme dopadli. Niekedy mám pocit, že sem nepatrím. Že som sa narodila do zlého storočia. V poslednom čase stále častejšie. Keby som aj s tým kaprom mohla odísť niekam ďaleko... do minulosti.

Výlet už síce dávno skončil, no kapra si stále pamätám. Tie jeho šupiny, plutvy, oči... a pohľad. Ktovie či sme ho práve my nejedli na Vianoce.


Bonjour, hádam sa Vám príbeh ľúbil. Môj malý výtvor na slovenčine.

Vaša Catherine Alpha :*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama